Že i babičky bývaly kdysi čipernými holčičkami připomíná kniha Květoslavy Podhradské Povídání u povidel. Recenze Maruše Michalové a Pavla Lacka na webu Romano fórum dodává částečně autobiografickému příběhu kontext autorčina života. Vysvětluje, jak se knize daří nenásilnou formou bojovat proti předsudkům a zdůrazňuje, proč je vydávání romské literatury důležité.
V recenzi knihy POVÍDÁNÍ U POVIDEL se mimo jiné dočtete:
Sú letné prázdniny, Patrícia a Robin sedia na záhrade u starej mamy v malej českej dedine neďaleko lesa. Na stole vonia jablková štrúdľa, vedľa stojí pohár mlieka. Deti pomáhajú babke Květe variť slivkový lekvár a so zatajeným dychom počúvajú príhody z jej detstva.
O tom, ako prežila prvé roky v rómskej osade na Slovensku, ktorú tvorilo desať domov, vinúcich sa okolo potoka. Ako sa rodina po druhej svetovej vojne odsťahovala za prácou za Ostravy, lebo doma bola chudoba. Starká, ktorá pochádza z jedenástich súrodencov, mala vtedy šesť rokov.
Patríciu a Robina občas prekvapí, že aj ich babička kedysi bola neposedným dievčaťom, ktoré neraz dostalo na zadok. Napríklad, keď schválne skočila na kopu rozbitých črepov, aby ju mama musela vziať autobusom do nemocnice. Po ranách jej zostalo dvanásť boľavých stehov, ale čo tam po tom – konečne sa viezla autobusom, a tak ani neplakala.
Alebo keď rodičia zabudli kúpiť vianočný stromček, a tak išla malá Květa s bratom odrezať smrek do neďalekého parku. Mama s otcom sa hnevali, deťom vštepovali, že kradnúť sa nesmie. Tie sa však viac báli pokazených Vianoc než trestu za vylomeninu.
Príbeh rómskej babičky a jej vnúčať napísala česká spisovateľka Květoslava Podhradská. Nazvala ho Povídaní u povidel – teda rozprávanie pri slivkovom lekvári. Knihu v decembri vydalo česko-rómske vydavateľstvo Kher.
Autorka sa v nej inšpiruje vlastným detstvom, ktoré prežila v osade v Ostrovanoch, neveľkej obci neďaleko Sabinova. Keď mala sedem rokov, presťahovali sa s rodičmi do Česka. Ešte ako školáčka pracovala v mliekarni či kvetinárstve, neskôr si našla miesto v domove seniorov. Popri tom vyštudovala sociálnu činnosť pre národnostné menšiny.
Potom žila niekoľko rokov v Anglicku, kde sa zamestnala v továrni na mrazené polotovary. Chvíľu s deťmi prevádzkovala mäsiarstvo a supermarket, až sa napokon vrátila do českej Svitávky – mestečka neďaleko boskovického hradu.
Poetika rómčiny v českom preklade
Pri Boskoviciach býva aj hrdinka Podhradskej poviedok babička Květa. „Dnes Rómovia hovoria doma viac po česky než rómsky,“ vraví vnúčatám Patrícii a Robinovi. „Keď idú rómske deti do školy, vedia už dobre po gadžovsky.“
Celý článek najdete na webu Romanoforum.sk, autoři: Maruša Michalová, Pavol Lacko - zde
